ZAUJÍMAVOSTI ZO SVETA LESOV

Najvyšší strom na svete je sekvoja. Niektoré dosahujú výšku vyše 78m a ich kmene majú priemer takmer 9 metrov. Najdlhšie žijú stromy ako sekvoja (4000 rokov), cyprus obyč. (3000), gaštan (2000), céder lilanómsky (1200). Dub známy svojim dlhým vekom žije len 500-700 rokov. Napriek tomu najstarším stromom sveta je borovica atená, ktorá rastie v lesoch Severnej Ameriky a je stará vyše 4600 rokov.

Austrálska organizácia The Wilderness Society podnietila vyšetrovanie incidentu, pri ktorom začiatkom mája zhorel najvyšší strom na svete, nazývaný El Grande. Tento 79 metrov vysoký a vyše štyristoročný eukalyptus (Eucalyptus regnans) padol za obeť vypaľovaniu lesného porastu.

Najmohutnejší živý organizmus na zemeguli sa nachádza na západe USA v kalifornskom Sekvojovom národnom parku. Ide o strom generála Shermana. Je vysoký 83 metrov teda ako 28 poschodový mrakodrap. Obvod kmeňa má 24 metrov a jeho základňa pri zemi je široká 11 metrov. Jeho hmotnosť v súčasnosti vypočítali na 2040 ton. Prvé konáriská vyrastajú vo výške 40 metrov. Začal rásť pred 3500 rokmi a práve je v rozkvete síl a stále ešte rastie. Predpokladá sa že by mal žiť ešte ďalších 5000 rokov, pokiaľ ho nepostihne nejaké nešťastie. Tieto stromy rastúce na západe USA, dostali pomenovanie na počesť indiánského náčelníka Sequoyah z kmeňa Čerokí - sekvoje. Indiáni pokladali tieto stromy za posvätné a nedotknuteľné. Žiaľ do Ameriky prišli belosi a tí veľa týchto stromov spílili. Napríklad jeden strom s obvodom kmeňa 30 metrov, rúbala skupina drevorubačov tri týždne kým sa im ho podarilo zoťať. Našťastie v roku 1890 bol schválený zákon o zriadení Sekvojového národného parku na západných svahoch Sierry Navady. Taktiež rekord vo výške patrí sekvojam. Najvyšší strom na zemi je sekvoja rastúca v kalifornskom Redwood Creek Grove. Jej výška je 111,6 m, kmeň má obvod 13,4 m. 

V roku 1986 bol objavený pravdepodobne najstarší strom na Slovensku, ktorým je jedinečný exemplár borovice Pinus cembra L., s obvodom kmeňa v prsnej výške viac ako 400 cm, výškou 18 m a vekom 1000 - 1200 rokov.

Vedci z Brazílie a Smithsonian Tropical Institute (STI) objavili náznaky, že amazonský dažďový prales už neabsorbuje toľko oxidu uhličitého (CO2) ako pred niekoľkými desiatkami rokov. V súvislosti s tým sa mení aj proces rastu a odumierania stromov v pralese, napísal časopis Nature. V rámci 20-ročnej štúdie sledovali vedci rast 14.000 stromov na ploche viac ako 300 kilometrov štvorcových. Stromy rástli v prostredí, ktoré netrpelo vplyvmi človeka. "Neustála zmena dynamiky rastu v dažďovom pralese nie je nič nové," povedal vedúci štúdie William Laurance z STI. Rastliny potrebujú pre svoju existenciu CO2 a vedci už dlhší čas upozorňujú, že zvýšené emisie CO2 spôsobili bujnenie vegetácie na celej zemeguli. Aj doteraz nedotknuté časti amazonského dažďového pralesa "požierali" obrovské množstvá skleníkového plynu CO2. Vedci však objavili zjavne opačný trend, keď veľké a rýchlo rastúce stromy zo spodných vrstiev pralesa dozrievajú na úkor menších konkurentov, a to práve z dôvodu stúpajúceho množstva CO2 v atmosfére. Viac CO2 spôsobuje aj prehnojenie lesov. Podľa Lauranca je to náznak zásadnej zmeny v celej lesnej ekológii. Konkurenčný boj rastlín v lese o svetlo, vodu a živiny sa vyostril a to bude mať dopad aj na ďalšie živé tvory. "Tropické dažďové lesy sú známe svojimi špecializovanými druhmi. Ak sa vegetácia čo i len trochu zmení, postihne to aj živočíchy, ktoré sa rastlinami živia a opeľujú ich," uviedol Laurance. Takáto zmena môže v prípade dažďových lesov znamenať obrat v redukcii CO2, pretože rýchlejšie rastúce stromy absorbujú menej uhlíka.

Späť

Úvod

© Stacs 2004